Minule som si listovala v časopise. Zvyknem ho kupovať pravidelne a pravidelne sa pristavím na dvojstránke, ktorá bežného pozorovateľa prinúti vrhnúť do pléna aspoň jedinú bezvýznamnú reakciu na to, čo sa na nej odohráva. Proste a občas možno sproste si musí hádam väčšina z nás pri stručnom zhrnutí aktuálnej situácie od pľúc odpľuť a vyjadriť svoj názor - niekto pri pivnej analýze a niekto na papieri.
Francúzi štrajkujú. (Nie že by to bola novinka, tento fakt uvádzam pre upresnenie situácie, keby si náhodou niekto myslel, že si dali po posledných pár storočiach prestávku v tejto záslužnej činnosti.) Tentoraz je to kvôli zmenám, ktoré sa chystajú v ich dôchodkovej kašičke. O tom, čo a ako sa bude u našich eurokolegov (aj) v dôsledku šetriacich opatrení, ktoré sa stali po rozbití spoločného europrasiatka na pomoc našim južným bratom s chutným jogurtom a tučnými svatbami v Európe veľmi módne hovoriť nebudem. Kto si plánuje penziu na Francúzskej riviére, nech si detaily vygoogli.fr. Pri pohľade na mikročlánok a priloženú fotografiu mladého muža, odhodlane držiaceho transparent s francúzskymi slovami nesúhlasu mi však napadlo: Bohu vďaka, že nie sme Francúzi!
Koaličný štvorlístok (aj keď v skutočnosti je to viaclístok a obávam sa, že názorovo margarétka) si delí kreslá a spolu s opozičným kurínom na čele s jedným kohútom a so zopár zblúdilými kačicami vyťahujú na seba zvyšky z kontainera, aby si uľahčili neurčité rozhodnutia. Nieže by ten pohľad nebol príjemnejší ako pred štyrmi rokmi, ale k dokonalosti má blízko asi ako Bratislava - Košice cez Atlantik.
Podstatou problému teraz je, ako na zmeny, ktoré budú (nie len v dôchodkovej hubovej polievke na Slovenský spôsob) musieť, aj napriek posledným, zo zeme ruku dvíhajúcim zvyškom nechutne nereálnej sociálnej politiky prísť, reagovať tí, ktorých sa zmeny dotknú.
Povedala som vďaka Bohu, že nie sme Francúzi - to už by sme kričali v uliciach a ničili veci, škodu na ktorých by nám po odsúhlasení noviel pripočítali k nákladom na ich realizáciu. Faktom totiž ostáva, že by nám to pomohlo asi ako v lete zimný kabát. Obávam sa len toho, že náš pokojný postoj nevyplýva z uvedomenia si podstaty veci (narozdiel od niektorých európskych národov). To, že nepodpaľujeme autá a nehulákame pred úradom vlády pre každú zmenu je našťastie súčasťou nášho naturelu, ale to, že nepochopenie situácie je zakorenené občas tak hlboko, že siaha až do najvyšších radov to však plne vykompenzuje. Otáznikom ostáva, či malichernosť margarétky nepovedie k opadaniu lupeňov a teda k vytrhnutiu kvetu z pôdy. Týmto počinom by sme si totiž / by nám totiž margarétka privodila ďalšie štyri roky v kuríne.
Som úprimne rada, že ta niekto vbehol a ukradol sliepkám žezlo a nemám chuť na predčasné prognózy, ale vrhám do pléna (možno iba básnickú) otázku: Kto môže spôsobiť trieštivejšie zlomeniny: štrajkujúci poplašení Francúzi svojmu národu, alebo usmievajúci sa, no názorovo nekonzistentní štvorlístok (margarétka) našej krajine?
